štvrtok 24. januára 2008

Kradnem si čas


Už päť minút mi beží ranná klasika. Pracovné ráno. Na stole vonia káva v obľúbenej šálke a ja sa teším na jej prvý horúci dúšok. Ešte chvíľku som tu sama, a tak si to vychutnávam. Automaticky zhasnem neóny, neznášam ich umelé svetlo. Mám rada ranné ticho, prítmie zo šedivých ulíc. Je január a prší jarný dážď. Dokonalý čas na písanie ...

Po noci sú slová oddýchnuté, len sa tak voľne rinú a ja si z nich vyberám len odtiene, ktoré spolu ladia. Viem ako veľmi potrebujem cítiť harmóniu v živote.

Vyťukám prvý verš a svetlo z monitora mi odrazí ten sen, o ránach bez konca. Občas ešte vyťahujem starý notes a vymením ho za klávesnicu počítača. Na papieri je všetko, každý poryv myšlienok zachytený perom, všetky škrtanice, machule, rozpísané slabiky, dlhé, krátke, aj kvetinky v rohoch, keď mi došli rýmy, aj okamihy, keď po dlhej chvíli dorazila čerstvá inšpirácia. Rada sa k nim vraciam kvôli tej príjemnej poetickej nostalgii. Tam medzi riadkami som ja.

Pre istotu vždy nosím v kabelke aj malý zápisníček. Múzy nemajú dňa ani noci. No fakt. Už som písala aj v čakárni u zubárky.

Nechám zrieť nové myšlienky, nech sú sýte a plné citov.
Až kým na chodbe nezačujem kroky. Pozdravím sa s vedúcou, aby ma vzápätí na to zahrabala do hory papierov, ktoré s poetikou nemajú nič spoločné. Kolegyňa mi zreferuje čerstvé bulvárne správy, z chodby zacítim nenávidené cigarety a zopár poloprázdnych hlasov v rannom šume nekončiacej byrokracie.

Sú chvíle, keď si myslím, že to už naozaj nevydržím. Že vybehnem z dverí, postavím sa doprostred chodby a na plné hrdlo zakričím „nechajte ma dýchaaaaaaaaať!“ Som tu len omylom, túžim odísť preč, skôr než sa zadusím poviazaná uzlami štátneho betónu!



Ešteže si viem kradnúť čas.

Chlapci na jar vydávajú album. Prvý singel Svet na míle, je už v éteri. Sú tam moje verše. Vždy som túžila písať na mieru, pre muža.


Tu je ich staršia skladba z čias, keď sa im veľmi nepáčili verše v slovenčine.




9 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Niekedy mám presne tie isté pocity, mám chuť všetkých poslať do kelu a narovinu si povedať svoje, čo si o tom všetkom, ako sa tu veci robia, myslím. Štátny "betón" má len tú výhodu, že sa tu v takej miere nevyskytujú nadčasy a človek si môže ukradnuť denne vždy dosť času aj pre svoje záľuby.
.
Nech sa Ti darí kradnúť si čo najviac času pre seba:)

Blueska povedal(a)...

Ahoj A.,
len toho času je niekedy málo a vtedy to už nezvládam.
Za posledné obdobie mám stále ten pocit, že s časom stále len urputne bojujem. Chýba mi náskok a okamih do budúcna, že v tom betóne neostanem navždy.

femma povedal(a)...

Blueska, fajn, že vieš kradnúť čas, aspoň vieme, ako chutia tvoje rána :-))
Nech sa ti darí!

w-abt povedal(a)...

čas plynie aj vtedy, keď sa ti zdá, že sa zastavil......

Blueska povedal(a)...

Femma,
až kým mi na to neprídu a bude po krádeži :o))
Dík.
.
Wabt,
snažím sa na to myslieť, keď mám pocit, že som už dlho v stojatej vode, ktorá už začína zapáchať.

germa povedal(a)...

takéto lúpeže milujem....

Blueska povedal(a)...

Ty si tiež lúpežníčka Germa? :o)

Lev bez hrivy povedal(a)...

Taketo kradnutie mi nejde. Rano som silno nepouzitelny. Ovela lepsie mi to pali vecer alebo po polnoci... aj ked tento komentar svojou "originalitou" o tom velmi nesvedci... :-)

Blueska povedal(a)...

Lev :o))
Ja si občas kradnem aj ráno, aj dlho do noci, a keď to tak ťahám pár dní, tak som nepoužiteľná v robote,
ale inak mám dobrý pocit z nakradnutého :o)