nedeľa 16. marca 2008

Pomedzi prsty


Vždy som si myslela, že si s Katarínou nájdeme životné lásky, aspoň v približnom čase. Stretli sme sa pred rokmi v kancelárii ako mladé vyplašené žabky. Veľa sme sa spolu nasmiali. Dve bláznivé hlavy plné túžob a predstáv o gombičkovom svete. Obe sme túžili stretnúť tých pravých. Chodievali sme na všetky možné a nemožné miesta, ktoré aspoň trochu núkali možnosť zoznámenia.

Nie náhoda zariadila, že mi jedného dňa už zaľúbená predstavila muža, aby som ho so svojím nosom na ľudí, poriadne premerala. Dnes tie kapitoly trochu skrátim. Takmer všetko už prebolelo.

Vedela som, že potom už pôjde všetko príliš rýchlo. Pre mňa pomalšie. Krivdilo sa mi, že som ostala sama, že veľmi rýchlo zabudla, aké to je byť bez vzťahu. Vravela som si, že by som urobila presný opak. Neviem. Ak je človek šťastný, túži, aby aj ten, čo bol vždy nablízku, okúsil ten pocit, s ľahkosťou sa odrazil a s chuťou sa zahryzol do života. Viem, je to ľahšie a nie je to také umenie ako držať niekoho v stave neprchavej nádeje, za účasti vlastnej malichernej mizérie ...

Ten čas sa mi zlial do jednej šedej masy. Pamätám si jeden februárový deň. Navalilo meter snehu a hrdlo mi okupoval silný zvieravý pocit, keď sme obiehali svadobné salóny. Tak veľmi som si chcela jedny biele smotanové vyskúšať, ale bála som sa vlastných túžob a predstáv, potom, čo by som sa videla v odraze zrkadla.

V auguste som celý svadobný obrad preplakala. A keď som potom čítala stať evanjelia, nevidela som na riadky, poťahovala som nosom a všemocne som sa snažila, tú chvíľu ako tak ustáť. Dojatie si namiešalo vlastnú spleť pocitov.

Mala som pravdu, čas potom plynul a plynie veľmi rýchlo.
V máji tohto roku, budem už dvojnásobná krstná mama a už teraz sa bojím emócií, čo ma zvalcujú takou silou, že ich budem triediť, kým sa celkom neuzavriem do seba.


Dnes sa mi všetko polozabudnuté vracia späť. Brat nám doma oznámil, že sa bude v júni ženiť. Dosť ma to vzalo. Viem, že už nič nebude také ako predtým. Mám zmiešané pocity. Neopúšťa ma ani neodvratný pocit, že nech robím čokoľvek, život mi stále uniká pomedzi prsty.

21 komentárov:

Daily Whinger povedal(a)...

Nikdy nie je neskoro, neboj.

Lev bez hrivy povedal(a)...

Mierne (ale ozaj iba mierne) impertinentna otazka: Uz mas 99 rokov?

Viem, ze nie. Ale ani v 99 rokoch este nebude neskoro...

Blueska povedal(a)...

Daily, ďakujem.
Len občas sa nie že bojím, ale sa až trasiem.

Lev, na lásku nie, ale na deti áno.

Lev bez hrivy povedal(a)...

Predpokladam, ze u Teba este peknych par rokov ani na deti nebude neskoro. Jeden den nebude nic a na druhy uz budes vediet, s kym ich budes mat. So easy... :-)

Blueska povedal(a)...

Lev, presne tak si to hovorím, že jeden deň nič a druhý deň všetko.
Len sú dni, keď všetky dohovárania zlyhávajú.
Dík.

germa povedal(a)...

ťažko je žiť bez lásky, ale myslím, že za rohom na každého nejaká čaká, len treba nájsť ten správny roh:)

Blueska povedal(a)...

Veď to, Germa, taký správny roh, ten už nenájdeš na každom rohu :o)

mia povedal(a)...

Blueska, ten pocit, že život preteká pomedzi prsty mávam občas i ja, keď si na rozdiel od teba, neviem pre samú seba urvať ani len minútu času, keď vždy po mne niekto niečo chce, počnúc deťmi s ich problémami, manželom a končiac rodičmi a človek musí byť k dispozícii, lebo sa to od neho očakáva ako samozrejmosť... :) a vtedy mám pocit, že žijem život niekoho úplne iného ako som ja vo svojej podstate ..niekedy to teda riadne lezie na nervy.. :)
Všetko má svoje pre a proti, zatiaľ ži každý okamih naplno.. o pár rôčkov to bude iste iné..a potom pošepkáš.. :)

Blueska povedal(a)...

Ahoj Mia,
je to presne ten pocit, že žijem niečo, čo žiť nechcem, pripadám si ako hračka na zotrvačník.
A vždy ma napadne veta, že každý deň by sme mali prežiť tak, ako keby mal byť náš posledný.

Tak snáď budem mať o po čase o čom šepkať.

Coy povedal(a)...

Viem o com hovoris. Videla som to vela krat okolo seba a aj na sebe. Preto viem povedat, ze je to len faza. Faza do doby, kym sa to nezmeni, alebo kym ty nezmenis svoj nazor a postoj k tomuto stavu. Mia ma pravdu - to ci ti zivot uteka medzi prstami nezavisi od toho, ci si vydata, zalubena alebo mas rodinu. Nikto na svete nemoze drzat pevne v rukach tvoj svet. Na to mas pravo len ty. Zalezi len na tebe, ako sa rozhodnes.

Blueska povedal(a)...

Coy, vďaka.
Len sa mi často opakuje tá situácia, že ak aj niečo zmením, darí sa mi, chvíľu sa z toho naozaj teším, a potom príde niečo, čo v jednom okamihu všetko zotrie a som znova na začiatku. Takto to ide dookola. No tu mám šťastie, že som tvrdohlavá, aj kď sa mi z prachu vstáva čím ďalej tým ťažšie.

femma povedal(a)...

Blueska, neboj, všetko je tak, ako má byť - asi ťa niekto tam hore len trošku viacej naťahuje, aby si si to mohla potom všetko čo najlepšie a najkrajšie užiť:-)))
/ale keby si veľmi chcela, poznám niekoho, kto je momentálne single:-))))/

Blueska povedal(a)...

Femma,
moja zlá vlastnosť je, že som netrpezlivá, ale tu už na to mám aj nárok :o)

Tak sem s ním ;o)

Lev bez hrivy povedal(a)...

> Tak sem s ním ;o)

Uff, uff, uáááá! :-)

Blueska povedal(a)...

To bol leví rev, či šepot? :o)

Lev bez hrivy povedal(a)...

Na konci jednoznačne rev. Na začiatku rozrušenie z britkej formulácie, ktorou si femmu vyzvala. :-)

Blueska povedal(a)...

Juuj, ja britko nerozprávam, to bolo naozaj iba tak z polovice :o)

Anonymný povedal(a)...

ťažko Ti niečo poradiť, alebo povedať, všetko vieš sama, si inteligentná a šikovná, aj pekná si. asi Ťa "čaká čakanie" ... snáď nie dlhé. ako vždy a stále, držím palce

Blueska povedal(a)...

Tomi,
Ty si zlatíčko :o)

Marcus povedal(a)...

Neboj sa a hlavne buď trpezlivá. Držím palce.

Anonymný povedal(a)...

....tak je všetko čo človek potrebuje je laska....