štvrtok 28. februára 2008

Šťastie po záruke


Vravel, že sme sa stretli pred štyrmi rokmi. Neviem koľko času odvtedy naozaj uplynulo. Nepamätám si už ani na jeho meno. Pravdou je, že na podobné nočné mory sa snažím čo najskôr zabudnúť ...

Sedela som v tichu Františkánskeho kostola. Mám rada chrámové ticho. Často sa mi tu ľahšie upratujú myšlienky, upokojí dych a zhodím tu časť tiaže z útlych ramien.

Odchádzala som, keď sa ku klopkaniu mojich podpätkov pridali ďalšie kroky. Hlučne sa odrážali od starých múrov. Tie kroky za mnou šli ďalej po ulici, po dlažobných kockách chodníka, aj keď som zabočila do blízkeho obchodu. Vtedy som sa spýtavo otočila a zbadala vysokého muža. Nič nevravel. Po chvíľke z neho vypadla rozpačitá veta, že by rád šiel so mnou. Už si nepamätám, čo presne som mu vtedy povedala, ale viem, že so mnou bez jediného slova chodil pomedzi vešiaky s pánskymi košeľami. Bolo to čudné. So zmiešanými pocitmi som naprázdno vyšla z obchodu, keď mi oznámil, že ma chce pozvať na kávu, že je tu blízko bufet v Tescu, že nič iné nepozná. Bol divný, čím ďalej tým viac. Nedal sa odbiť, chodil za mnou ako psík. A tak som s vidinou, že to tých dvadsať minút nejako vydržím, že sa slušne rozídeme a viac ho neuvidím, zahla za roh do kaviarne oproti.

Naozaj som sa snažila, načínala otázky, skúšala záujmy, názory ...
Márne. Dostala som z neho len že je učiteľ v neďalekej dedine, nikam nechodí, nemá známych, ani záujmy, jediný kto ho dobre pozná je páter z kláštora. Potom som už len držala vlastný monológ a on na mňa pozeral jak na svätý obrázok. Bolo mi trápne sedieť ticho pri kaviarenskom stolíku s cudzím mužom, navyše podivínom. Kávu som dopila na tri dúšky a rýchlo si obliekala plášť.

Márne som si myslela, že sme sa vtedy videli naposledy. Na druhý deň ma hľadal v práci, našťastie bolo už po pracovnej dobe. Len vrátnik mi oznámil, že ma tu hľadal nejaký muž. Na tretí deň prišiel znova, chcel sa stretnúť, nedal sa odbiť. Premýšľala nad tým, že sa nikdy nenaučím povedať mužovi natvrdo, priamo do očí, že sa s ním viac už nechcem stretnúť. Skúšam to vždy s taktom, pričom verím, že to pochopí. Nepochopil ...

Pred pár dňami, po tých štyroch rokoch, znova telefonoval k nám do práce. Nechcel rozprávať priamo so mnou, len od kolegyne o mne vyťahoval informácie, či tam ešte stále pracujem, či mám priateľa, a kde bývam. O pár dní si zistil číslo aj na môjho brata a vyvolával mu celý deň. V nedeľu večer volal k nám domov. Vravel, že ma pozná, že sme sa stretli pre štyrmi rokmi a vyťahoval informácie od mamy. Mama mu s vidinou, že sa možno predsa raz dočká vnúčat, porozprávala o mne čo sa dalo. Samozrejme vrátane môjho telefónneho čísla. Už pár dní mám pre istotu pripravenú ostrú reč, ale viem, že nemá odvahu. Hlavne po tom, čo mu brat v telefóne vyčistil žalúdok. Medzitým si zistil, že aj v dedine ho majú za podivína. Mama teraz zaspáva so strachom, že ma večer v meste sleduje psychopat.

Podobné epizódy ma stretávajú akosi príliš často. S pravou iróniou vždy hovorím, že tie námety zo života budem posúvať kamsi k filmu.

Ale neskutočne ma vie vytočiť, keď mi niekto povie, že raz preberiem, a že som náročná.

22 komentárov:

Daily Whinger povedal(a)...

Asi si ho mala hneď odbiť - a dôrazne. Chlapi, či už podivíni, alebo nie, zvyknú nepochopiť, ak to nie je dostatočne dôrazné.

Ešteže máš brata...

Blueska povedal(a)...

Ahoj Daily, viem, je to aj moja chyba, som príliš mäkká na dôraznejšie odmietnutie. Raz som si za menej taktné slová vyslúžila zaradenie - namyslená.

germa povedal(a)...

uff, bola by som riadne v strehu a radšej sama večer nevychádzala von.

Blueska povedal(a)...

Veď práve to, že chodím večer často sama...

S. povedal(a)...

my zeny sme niekedy blbe, lebo sedime na kave s magorom, ale namiesto toho, aby sme zdrhli, ci povedali NIE sa snazimne nevypadat arogantne, nebyt odmerane, krute.... toto su situacie, ked snaha vypadat sympaticky z nas robi idiotky a obete. takze na tvojom mieste by som zacala robit opatrenia, pre pripad, ze zacne mat dotycny odvahu.
davaj na seba pozor.

Coy povedal(a)...

Ak niekto tvrdi, ze si stavias latku privysoko, si narocna a ze preberies, tak zvycajne sa jedna o cloveka, ktory si bucha hlavu o stenu za to, ze vo svojich poziadavkach povolil. Za svojimi rozhodnutiami a presvedceniami si treba stat.

Marcus povedal(a)...

Blu niekedy nemáme odvahu povedať niekomu aby neotravoval, niekedy čakáme ako sa veci vivinú. V žiadnom prípade to veru nie je také jednoduché

Blueska povedal(a)...

Upírka, vitaj.
Veď to, a tých trpkých káv, bolo toooooľko. Raz mi to jeden, s urazeným egom, spočítal v diskusii na blogu.
Dík.

Blueska povedal(a)...

Coy,
budem na to pamätať, lebo sa mi to stáva naozaj často, hlavne od ľudí, ktorí o mne nič nevedia a tvária sa, že nájsť si životného partnera je tá najjednoduchšia vec na svete.

Blueska povedal(a)...

Marcus,
ako som kdesi minule písala, svoj pohár aj keď často trpký pijeme až do konca, len aby z toho druhá strana nevyšla oškretá.

femma povedal(a)...

ach, tie mamy, sú naozaj nepoučiteľné?...:-)

femma povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený autorom.
femma povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený autorom.
femma povedal(a)...

Blueska, prepáč, akosi ma zradila technika:-)

Blueska povedal(a)...

Femma,
technika je omylná, ale moja mama tvrdí, že ona nie :o)

invisible povedal(a)...

my sa snažíme byť taktné, vždy mysliace na všetko...ohľaduplné...milé...a niekto, len tak do očí, bez obalu ti šprihne do tváre "nie si súčasť môjho súkomia", ... a je to...bez okolkov..

Blueska povedal(a)...

Invisible, vitaj.
A ak sa k tým tvrdým slovám do tváre, pridá aj posmešný úsmev ... pripadáš si ponížená a zabolí Ťa to až na kosť.

Anonymný povedal(a)...

obťažovanie podivínmi som už zažil a radšej nechcem, ale viem sa do Teba vžiť a hlavne vtedy má človek takú malú dušičku a nechce uraziť, tak je taktný, ale oni to nechápu, na nich treba natvrdo. ale radšej chcem na to zabudnúť

Blueska povedal(a)...

Tomi,
občas mám pocit, že tí podivíni, vycítia, že tu je šanca, že ich hneď z prvej nepošleš do kelu.
Ale už si to trénujem, ostrím si jazyk, pre prípad :o)

invisible povedal(a)...

áno..posmešný úškrn...sarkastické slová...alebo dobre mierené rany pod pás...

a potom je už neskoro sa ospravedlniť

smetiak povedal(a)...

Jaaaj, teraz si mi spôsobila normálne lavínu spomienok, kde a kto sa na mna nalepil a nemohol som sa ho zbaviť. Keď sa mi raz zachce, možno to aj spíšem;)

Blueska povedal(a)...

Jaaaj, tak sem s tou lavínou a píš a píš a píííííííš :o) Už som zvedavá.