nedeľa 10. februára 2008

Bolesť túžob je tupá


„Povedz mi, ako je možné, že sa stále tak usmievaš...“ pýtal sa ma minule Martin.

Keby vedel, aké vzácne sú pre mňa také chvíle, tak by sa asi nepýtal. Akoby som si odrazu chcela vynahradiť všetky chvíle bez úsmevov a iskry, bez ľudí, s ktorými sa cítim dobre, s ktorými sa môžem rozprávať. Naozaj rozprávať, o všeličom, vážne aj nevážne, keď na tú vzácnu chvíľu, zabudnem na tichú samotu aj na samotu uprostred davu.

Sú čoraz častejšie okamihy, keď si nevystačím len s tým, že niekde nechám pár slov o tom, čo cítim, čo ma teší, trápi. Nie sú zriedkavé tie chvíle, keď ozvena dlho neprichádza. Keď mám priveľa myšlienok na to, aby som ich uhládzala do viet a veršov. Keď túžim kričať, rozprávať, hlasito i šeptom, smiať sa, plakať, vyvádzať, krásne i hystericky. A nechcem ukladať myšlienky do riadkov, na poriadok, jednu ku druhej. Keď vôbec neviem, od ktorej mám začať, keď sa neustále bijú v rade o naliehavosť.

Nechcem písať, chcem sa rozprávať. Rozumieť si. Zabudnúť na hodiny. Nechať voľne plynúť túžby. Plánovať a plniť si sny. Hovoriť o citoch, o čase, o láske, o výletoch, o deťoch, o vlastných hrncoch, posteli, o prežitom i o tom, čo bude, o prvých i posledných ... o všetkom.

Rozprávať sa, rozprávať, r o z p r á v a ť , a tak spolu chvíľu v tichu mlčať.

21 komentárov:

w-abt povedal(a)...

blue, zdá sa, že si odkryla podstatu aj blogovania..... :)

laura povedal(a)...

spolocne mlcanie, ktore nie je prazdne, ktore je rozhovorom, navonok tichym...

femma povedal(a)...

blueska,je to zvláštne...ja mám niekoho na rozhovor mlčaním, napriek tomu som začala písať a stále cítim, že to nie je ono, asi by som potrebovala úplne anonymný blog, kde by nikto nevedel, kto som a tam by som možno bola schopná vykričať všetko, čo sa rokmi vo mne nahromadilo...povedz, je to normálne?
prajem peknú nedeľu:-))

Blueska povedal(a)...

Ahoj Wabt, áno. A aj keď si vždy hovorím, že na blogu som hlavne preto, že bez písania si život neviem predstaviť. No moje podvedomie v skutočnosti hľadá hlavne ľudí.
.
Laura, také, také mlčanie má v sebe takú silu, že sa vtedy konečne prestaneš báť.
.
Femma, rozumiem Ti.
Možno len my ženy máme v sebe kdesi vo vnútri veci, o ktoré sa chceme deliť anonymne. Aj keď sme ich predtým s partnerom spolu prebrali, stále neutíchajú a chceme ich vykričať ešte tisíckrát, zakaždým z iného pohľadu. Žena dokáže aj ten najobyčajnejší pocit rozdeliť na milióntiny kúskov a veriť, že aj na tisíci krát ju niekto vypočuje a pochopí.

Lev bez hrivy povedal(a)...

Hmmm, hmmm, uaaa... ak su pre Teba vynimocne chvile, ked si s nim, az tak, ze sa usmievas, ummmm, uaaaa... tak moze byt.

femma: Anonymny blog je super. Nikto z mojho okolia nevie, ze si ho pisem, nikoho som neupozornil a nikdy som ani nikoho nepocul o nejakom blogu rozpravat okrem SMEtiarskeho. Ten je fajn, aj ja ho citam, ale je iny.

Blueska povedal(a)...

Lev, bol to kamarát, práve z blogu.
Boli to ľudia z blogu, ktorých som našla práve kvôli písaniu. Ktorí sú pre mňa vzácni, tak ako chvíle s nimi strávené. Len škoda, že sa nevidíme častejšie.

femma povedal(a)...

Nebudem tajiť - mňa priviedla k blogu Pustovníčka a aj všetci moji blízki o mojom blogu vedia. Teraz viem, že je to chyba.Niežeby som mala tajnosti, o ktorých nemá nikto vedieť, ale predsa funguje nejaká autocenzúra,hlavne pred mojimi deťmi...
A potom, Blueska, presne si to vystihla - práve to som mala na mysli:-)ďakujem

Blueska povedal(a)...

Hm, o mojom blogu tu ani tam, nevie z mojej rodiny nikto. Nerozumieme si. Doma som bola vždycky za divnú.

Lev bez hrivy povedal(a)...

femma: Nie je to chyba. Len ten blog je iny. Je tajomnostou niekde medzi mojim a nejakym otvorenym, ako na SME. Okolie o nom vie, takze ista autocenzura je. Ale na druhu stranu nikto si Tvoj blog nevyhlada napr. cez Google, ked bude googlit Tvoje meno. Jeden moj znamy googli kazdeho cloveka, s ktorym sa stretne, zaujme ho a vie jeho meno.

Alebo je to chyba preto, ze by si niekedy chcela byt otvorenejsia? Zacat novy blog a vobec femmu a novy neprepajat, to sa vzdy da.

blueska: Skor ci neskor sa to nejak do rodiny donesie, najma na SME, ak si aj tam.

Divna v rodine? To je drsne. Medzi kamaratmi boli divni mnohi z nas, ale v rodine?

w-abt povedal(a)...

femma, ak začneš blog úplne anonymne, ako nikto, po istom čase aj tak budeš niekto, kto sa ti bude veľmi podobať... ak si v skutočnosti niekto...

Blueska povedal(a)...

Lev,
keď to vo mne prekypí, tak o tom chcem písať. Práve kvôli tomuto som začala písať aj tu na blogspot. Ale na veci, že som doma čierna ovca, to nič nemení. Čím som staršia, tým viac to cítim.
Na SME som už viac než dva roky. Mama ani otec nevedia, čo je blog a brat ma celkom iné záujmy.
A inak aj ja mám vo zvyku guglovať o niekom kto ma zaujme. Je to ako taký tik :o)

femma povedal(a)...

máš pravdu, Lev, v podstate vie o mojom blogu len ten ,komu som to dovolila, len na začiatku som to celkom nedomyslela a teraz viem, že to malo zostať utajené,bola by som slobodnejšia,otvorenejšia:-)
wabt,hádam o mne nepochybuješ!!!:-)))
ale vážne - nie je to tak, že práve na blogu ukazujú ľudia svoju pravú tvár? Veď niekedy je to ako
,, vyzliekanie duše"
Blueska, ak divná, tak potom v tom najlepšom zmysle slova:-))

Blueska povedal(a)...

Femma, dík, si milá.
Tu na blogspote je písanie slobodnejšie, tu nachádzam naozaj ten najskrytejší poryv duše.
Na SME ľudia často píšu kvôli karme a čítanosti, ale vždy prevažujú tí úprimní a tak je to dobré.

Anonymný povedal(a)...

skutočne ešte existujú ľudia, ktorí vedia byť aj ticho?

M.Č. povedal(a)...

je mi záhadou, prečo sa tak pekná a inteligentná žena ako ty, Blueska, cíti tak osamelou.. je mi to ľúto, keď čítam tvoje malé ,,spovede" a kebyže tak bolo v mojej moci, akože nie je............. :(

Blueska povedal(a)...

Martheen, ja verím, že sú. Preto hľadám ďalej.
.
Mia, moja Mia,
keby nebolo všetko také zložité.
Moje riadky sem sú ako mlieko, čo malo byť chutné, ale vykypelo a má horkastú chuť.
Snáď si raz uvarím aj sladké kakao :o)

Anonymný povedal(a)...

ja mám teraz síce iné pocity, ale v niečom veľmi podobné. akurát tiež nemám schopnosť dávať pocity do viet a pracovať na tom, neviem to však ani tak spustiť ako vodopád, nech sa zachráni to, čo má a ostatné, nech sa utopí, teraz potrebujem mlčať a tak mlčím a rozprávam len naživo, úplne naživo a tak je to lepšie. veď ono sa to vráti. Tebe aj mne :)

Blueska povedal(a)...

Tomi,
musí sa to vrátiť, musí.
Občas mám chuť rozobrať aj ten najjemnejší pocit na verše, na článok a odrazu sa zmenší a až tak veľmi nebolí. Ale za posledné dni som mala a mám chuť iba na rozhovor z očí do očí.

germa povedal(a)...

áno anonymným blogom, Rozprávam, rozprávam, lebo najradšej a najlepšie rozprávam písaním. Inakšie mlčím, mlčím....

w-abt povedal(a)...

A ešte na margo: hovorí sa, že vtáka poznáš po perí a človeka po reči..... a tatam je anonymita..... :)

Blueska povedal(a)...

Germa,
ja niekedy mlčím, aj keď hovorím.
Vtedy, keď sa rozprávam s niekým, kto ma vôbec nepočúva.

Wabt,
tooooľkým ľudským operencom,
mám občas chuť povedať, aby už neotvárali ústa :o)